ttsomja

Otváram oči a prepadnú ma myšlienky ,

ten nápor v hlave je zas pre mňa priveľký .

Len bdiem a rozmýšľam , zbytočne ukladám .

Spomienky , čo pomaly už uložiť nie je kam .

Zabudnúť , odpustiť , vymeniť za iné ?

Prečo to zlé v hlave , samo v nás nezhynie .

Trápia ma bolesti čo v duši sa nehoja ,

tie slová čo nechápem , z nich som tak nesvoja .

Ukladám , triedim si zaháňam predstavy ,

túžim len po jednom , nech sa to zastaví .

Otváram oči a znova ich privieram ,

po spánku túžim len , no myslím na veľa .

Čo život priniesol , čo ešte prinesie ,

krásne sa nevráti a zlé si  čas  odnesie .

Myšlienky o všetkom budia ma zo spánku ,

ráno sa zjavilo , podalo pozvánku .

Rozmýšľam zas nad tým , prečo som nespala ,

únavu cítim len , ľahko sa nevstáva .

Konečne biely deň , noc bola pridlhá ,

vyskočím na nohy , život sa posúva