Po ceste nikam sama kráčam.
A kroky vlastné ani nepočuť.
Myšlienok toľko v hlave zvláčam ,
hromadím bolesť , vlastnú púť.
Strácam sa v tichu bez znamení.
Nikto mi ruku nepodá.
Čo z mojej hlavy von pramení ,
to nie je život ani sloboda .
Predo mnou nič a za mnou ty .
Ostal si sám a zmätený .
Prestaň sa pýtať nepoviem Ti ,
prečo je môj život stratený .
Nie sú vždy veci a činy ,
akoby v detstve si snil .
Len ťažko ostávaš bez viny ,
zo svetom ktorý si vytvoril .
Späť sa viac neobzriem .
Tvoju tvár nikde nehľadám .
Bremeno zo sebou odnesiem.
Nezablúď , v tme kráčať iba ja ovládam .