Otváram oči a prepadnú ma myšlienky ,
ten nápor v hlave je zas pre mňa priveľký .
Len bdiem a rozmýšľam , zbytočne ukladám .
Spomienky , čo pomaly už uložiť nie je kam .
Zabudnúť , odpustiť , vymeniť za iné ?
Prečo to zlé v hlave , samo v nás nezhynie .
Trápia ma bolesti čo v duši sa nehoja ,
tie slová čo nechápem , z nich som tak nesvoja .
Ukladám , triedim si zaháňam predstavy ,
túžim len po jednom , nech sa to zastaví .
Otváram oči a znova ich privieram ,
po spánku túžim len , no myslím na veľa .
Čo život priniesol , čo ešte prinesie ,
krásne sa nevráti a zlé si čas odnesie .
Myšlienky o všetkom budia ma zo spánku ,
ráno sa zjavilo , podalo pozvánku .
Rozmýšľam zas nad tým , prečo som nespala ,
únavu cítim len , ľahko sa nevstáva .
Konečne biely deň , noc bola pridlhá ,
vyskočím na nohy , život sa posúva